Ábel Ravasz: Stačí spomínať?

Dnes si pripomíname mimoriadne smutnú udalosť v živote Rómov – Deň Rómskeho holokaustu. Som presvedčený o tom, že mnoho ľudí ani dnes nevie, že Rómovia zažili holokaust. Áno spolu so Židmi, bolo odvlečených niekoľko tisíc Rómov z Maďarska, zo Slovenska a z Balkánu. Svedčia o tom zachované dokumenty samotných nacistických pohlavárov. Mnohí ľudia ani nechcú o tom vedieť. Niektorí z ideologických, niektorí z rasistických a niektorí z morálnych dôvodov. Lenže fakt, že o tom nevieme neznamená, že sa to nestalo.

Málokto – okrem znalcov histórie – vie o tom, že na Rosenbergových zoznamoch národov , ktoré nespĺňali kategóriu  „Übermensch“,  vedľa Židoch, Rómoch a černochoch boli aj Slovania, Maďari a rôzne iné národy . Našťastie na uskutočnenie tohto hromadného vraždenia už fašisti nemali čas a priestor. Dnes ide o uvedomenie si faktu, že pokým budeme stavať riešenia len na tom, že niekto je iný ako ja, my, vy, tak to prv, alebo neskôr prinesie tragédiu neskonalých rozmerov. Áno 21000 rómskych duší znie dnes  ako štatistika, údaj, ako číslo. Ale každé jedno číslo predstavuje jedného človeka. Takého istého, ako som ja, ako ste vy, čo čítate tieto riadky, ako je môj sused. Za každým číslom môže byť hocikto, koho označíme za vinného len preto, lebo je iný. Generálne a bez pardonu.

Nikde v histórii neexistuje rýchle a bezbolestné riešenie na sociálne problémy. To, čo sa v jednom momente môže zdať ako výhodné a lúbivé pre jednu skupinu obyvateľov, sa veľmi rýchlo môže zmeniť v niečo obludné. Aj smrť jedného človeka je tragédiou – násilná smrť 21000 ľudí je neblahou súčasťou európskej novodobej histórie. Aj keď je to bolestivé, tak spomínať musíme. Ale nielen s pietou a uctením si pamiatky obetí nacizmu.

Všetky takéto rýchle a generálne riešenia, akými pracovali nacisti, sa v rukách populistov stávajú obľúbenou, povrchnou a hlavne nezodpovednou hračkou. Keď to preženiem, tak veta „vyriešim rómsku otázku“ sa stáva percentom v rebríčkoch popularity. U populistov a nacionalistov žiaľ bežná pracovná metóda. Ale ak sa objaví u tzv. „štandardných politikoch“, môžeme šípiť problém. Lídri krajín udávajú trend. Preto záleží na tom, ako najvyšší predstavitelia krajiny hovoria o týchto otázkach. Je nezodpovedné robiť na tom kampaň, resp. byť ticho a neohradiť sa voči nacionalistickým výlevom.  Zodpovednosťou vrcholových politikov sú ich slová, ale aj to, keď mlčia. A je jedno, či to robia z kalkulu, alebo ideologických a morálnych dôvodov. Preto nestačí dnes len spomínať. Popri spomienke musíme veci znova a znova pomenovávať. Pre memento a proti zábudlivosti. 

Zdielať: