László Sólymos: Čo sa deje okolo slovenských bukových pralesov?

Máme dedičstvo – prírodu, na ktorú je podľa najnovšieho prieskumu nášho rezortu životného prostredia hrdých 75% občanov Slovenska. Je to najsilnejší faktor hrdosti občanov na svoju krajinu. Význam lesov, ktoré pokrývajú skoro polovicu územia Slovenska je pre zdravý a kvalitný život občanov nenahraditeľný a má nevyčísliteľnú hodnotu.

Preto ma potešil fakt, že okrem rezortu životného prostredia aj ďalším verejným činiteľom leží na srdci osud lesov na Slovensku. To že máme na Slovensku lokalitu, ktoré UNESCO zaradilo medzi chránené oblasti sa doteraz do médií dostalo len okrajovo. Karpatské bukové pralesy patria už desať rokov medzi lokality svetového prírodného dedičstva. Ich výnimočnosť spočíva v tom,  že vytvárajú reťaz "ostrovov" pôvodného prírodného lesa, ktorý tu rástol tisícky rokov. Pred pár týždňami som navštívil Poloniny a na vlastné oči som videl, že ide skutočne o vzácny prípad ukážok pralesov. Sú tu storočné jedle, buky, javory a veľké množstvo mŕtveho dreva, ktoré predstavuje živnú pôdu pre tisícky húb a útočisko pre vzácnu faunu. Problémom, na ktorý pán minister zahraničných vecí v týchto dňoch poukázal, je fakt, že sa Slovensko sa v roku 2007 zaviazalo ku krokom, ktoré dlhodobo neplní. Tento dlhodobý stav  je zapríčinený nepresnosťami vo vymedzení územia, neexistujúcou dohodou medzi majiteľmi a užívateľmi pôdy,  ako aj nesúladom medzi právnymi predpismi ochrany prírody a samotným hospodárením v lesoch. Výsledkom je, že nie je celá plocha bukových pralesov vhodne chránená.

Preto sme v máji 2017  proaktívne zorganizovali medzinárodnú konferenciu v Bardejove. Práve ona odštartovala sériu aktivít k bukovým pralesom. Odštartovala diskusia na všetky relevantné témy, ktoré sa problematiky dotýkajú: ťažba dreva, lov zveri, ale aj kompenzácie a alternatívne programy pre majiteľov pozemkov, resp. ich užívateľov.  Budú sa im venovať ďalšie tri odborné workshopy na jeseň. Zároveň ma veľmi teší, že svetoví experti  z UNESCO  po konferencii v Bardejove vybrali Slovensko ako pilotnú krajinu strednej a východnej Európy, kde sa má implementovať renomovaný program udržateľného turizmu z dielne UNESCO v Karpatoch. Máme šancu dokázať, že keď Nemci, Angličania, Švédi, dokážeme to aj my. Môžeme vyskúšať, ako sa ekonomické výpadky v dôsledku ochrany prírody dajú  pre majiteľov pozemkoch a ich nájomcov nahradiť a kompenzovať prírode blízkymi, ale výnosnými činnosťami.

Pán minister zahraničných vecí má pravdu v tom, že sám nezmôže nič. A to isté môžem vyhlásiť aj ja. Lebo tento problém sa netýka len Polonín a netýka sa len rezortu životného prostredia.  Pred časom som avizoval, že pripravíme a predložíme návrh Národného memoranda o lesoch, ktorého súčasťou je aj riešenie aktuálneho stavu v lesoch s najvyšším stupňom ochrany.  Rovnako tak aj riešenie otázok súvisiacich s lesným hospodárstvom a riešenie ekonomických dopadov ochrany na obyvateľov.
Aby sme sa vedeli k lesom a k prírode postaviť zodpovedne, strategicky a ohľaduplne, musí sa nájsť konsenzus v celej vláde. Okrem rezortu životného prostredia aj u pôdohospodárov, na hospodárstve, na doprave, ale aj v celej rade štátnych inštitúcií zodpovedajúcich za rozvoj regiónov.

Dnes už otázka neznie „či?“, ale „ako?“.  Musíme spracovať integrovaný plán krokov a činností, ktorý túto otázku zodpovie.  Od presne stanovených hraníc území s najvyšším stupňom ochrany, cez spôsob hospodárenia v lesoch v 3. a 4. ochrannom pásme, cez zadefinovanie kritérií pre udržateľný turizmus a z nich plynúce výhody pre majiteľov pozemkov, až po vecnú komunikáciu o benefitoch so všetkými dotknutými. Nielen preto, aby sme „v hanbe nezostali“, ale preto, lebo príroda Slovenska je súčasť národného dedičstva nevyčísliteľného významu a hodnoty. Jej ochrana musí byť vecou každého, nielen ochrancov životného prostredia.

Preto verím, že vláda pristúpi k tejto úlohe rázne a s konkrétnymi úlohami pre všetky dotknuté rezorty.

Zdielať: