Protikorupčný balíček Most-Híd pre posilnenie Slovenska ako právneho štátu

Právny štát je štát, v ktorom vládne právo. Štát a štátne orgány môžu postupovať len na základe práva a len spôsobom ustanoveným právom. Vládcom, ktorý prikazuje všetkým a každému, je zákon.

Popravde musíme povedať, že Slovensko z tohto pohľadu právnym štátom nie je. Medzi základné princípy právneho štátu patrí napríklad deľba a kontrola moci, právo na spravodlivý súdny proces alebo dodržiavanie ústavnosti a zákonnosti, čo na Slovensku zďaleka neplatí. Súčasné Slovensko viac pripomína demokracie východného typu, kde sa právo a zákonnosť prispôsobuje záujmom vládnej väčšiny.

Vláda Roberta Fica namiesto toho, aby posilňovala zákonnosť a rovnosť príležitostí, zamieňa svoju hlavnú úlohu za rozdávanie akýchsi vládnych balíčkov. Pritom desaťtisíce hlavne mladých ľudí, ktorí zo Slovenska ročne odchádzajú do zahraničia, neodchádzajú preto, že by tu neboli autobusy zadarmo alebo že by tu boli drahé školy v prírode, odchádzajú preto, že tu nenachádzajú perspektívu. Vidia všadeprítomnú korupciu, klientelizmus, rozkrádanie verejných zdrojov, zanedbanú infraštruktúru, vedia, že nestačí byť šikovný, mať nápady, vzdelanie, ale v prvom rade treba poznať tých správnych ľudí v správnej strane. Ak máme teda aspoň symbolicky prijať rétoriku premiéra o vládnych balíčkoch, tak balíček, ktorý Slovensko naozaj potrebuje, je „protikorupčný balíček“ pre posilnenie právneho štátu. Tento ponúka Most-Híd vo svojom programe.

Nevyriešime všetky problémy s korupciou a právnym štátom len jedným veľkým opatrením, spomeňme si napríklad na preukazovanie pôvodu majetku, ktoré Robert Fico považoval za svoju vlajkovú loď, ale podľa ktorého dodnes nebol odsúdený nikto. Keď chceme účinne bojovať s korupciou, musíme jednak 1) zužovať priestor, kde korupcia môže vznikať a keď ju už odhalíme, 2) musíme aktérov korupcie aj potrestať.

1) Ku korupčnému správaniu prichádza predovšetkým tam, kde absentujú jasné a vynútiteľné pravidlá. Medzi politikou a podnikateľským prostredím, ale aj medzi štátom a občanom. Cieľom zmien preto musí byť skvalitnenie štátnej správy, obmedzenie vplyvu straníckej politiky na odborné pozície a eliminovanie vplyvu šedej zóny na tvorbu zákonov a čerpanie verejných financií. Súčasťou nášho balíčka je preto:

  1. účinný protischránkový zákon, ktorý obmedzí schránkovým firmám možnosť čerpať verejné zdroje (aby sme vedeli, komu skutočne tečú peniaze z našich daní)
  2. zákon o lobingu (aby záujmové a obchodné skupiny nemohli prispôsobovať zákony pre seba, aby sme vedeli, kto a s akými záujmami ovplyvňuje tvorbu zákonov a verejných politík)
  3. posilnenie hmotnej zodpovednosti vo verejnej správe (aby porušovanie pravidiel pri hospodárení s verejnými financiami bolo sankcionované)
  4. jasné zadefinovanie politických pozícií (vždy budú existovať politické nominácie, ale je dôležité, aby sa jasne povedalo, ktorých pozícií sa týkajú a kto za nomináciu nesie politickú zodpovednosť)
  5. parlamentná a verejná kontrola obsadzovania politických pozícií (aby aj politické nominácie na špičkové pozície vo verejnej správe, napr. policajný prezident, šéf sociálnej poisťovne, šéf verejnej zdravotnej poisťovne a pod. boli dôveryhodné a posilnil sa princíp zastupiteľskej demokracie, pred ich vymenovaním exekutívou by museli za účasti príslušného ministra prejsť verejným vypočutím v príslušnom parlamentnom výbore)
  6. transparentné výberové konania na všetky nepolitické pozície (zavedenie odbornosti a stability do štátnej správy, aby všetky nepolitické pozície boli vyberané naozaj len na základe odbornosti)
  7. analýza dopadov zákonov na korupčný priestor (aby sme neschvaľovali zákony, ktoré rozširujú priestor pre korupciu, ale naopak zákony, ktoré ho zužujú. Každý zákon musí ísť cez pripomienkové konanie a ak sú podané pozmeňovacie návrhy vecného charakteru, tak druhé a tretie čítanie nemôže byť na tej istej schôdzi parlamentu, aby zákony boli kvalitnejšie a neustále pod verejnou kontrolou)
  8. na záver, ale nie v poslednom rade, sa nová vláda musí prihlásiť k princípom otvoreného vládnutia (ide predovšetkým o zlepšenie vynútiteľnosti zverejňovania zmlúv a infozákona, proklientskú orientáciu štátnej správy,  aby aj spôsob vládnutia zodpovedal 21. storočiu)

2) Keď vznikne podozrenie na korupčné správanie, musíme ho vyšetriť a v prípade dokázania viny vinníkov aj potrestať. Ďalšie zmeny sa preto týkajú polície, prokuratúry a súdov s cieľom eliminácie politických vplyvov a ich otvorenia verejnej kontrole. Odloženie akéhokoľvek prípadu musí byť odôvodnené a nespochybniteľné.

Polícia:

  1. nezávislá policajná inšpekcia (aby kontrolovaný a ten, ktorý kontroluje neboli kolegovia a nemali toho istého politického šéfa. Aby občan mohol dôverovať, že keď sa budete sťažovať na prácu polície, niekto to objektívne vyšetrí) a právo nahliadať do sťažnostného spisu (aby keď sa sťažujete na políciu, mohli ste si skontrolovať, či vec bola poctivo prešetrená)
  2. monitoring policajných zásahov a vyšetrovacích miestností (aby sa dalo objektívne prešetriť, či polícia koná v súlade so zákonom a aby boli aj policajti chránení pred nespravodlivými obvineniami)
  3. odpolitizovanie polície (aby dôvodom na odvolanie policajného prezidenta nebolo len to, že sa vymenil minister, ale aby minister pred vymenovaním policajného prezidenta do funkcie predstúpil pred parlamentný výbor a odôvodnil svoj  personálny výber)

Prokuratúra:          

  1. procesná nezávislosť prokurátora (ak by aj generálny prokurátor neodolal pokušeniu moci, aby nemohol ovplyvňovať konanie prokurátorov v konkrétnych trestných konaniach)
  2. verejná kontrola prokuratúry (aby inštitúcia, ktorá rozhoduje o tom, kto bude a kto nebude trestne stíhaný nebola najuzatvorenejšou inštitúciou v štáte. Známymi tak majú byť nielen výsledky výberového konania, ale aj životopisy kandidátov, zloženie komisií, rozhodnutia disciplinárnych komisií, rozhodnutia etickej komisie a aby podnety na etickú komisiu mohli dávať aj občania. Stransparentniť treba nielen výber prokurátorov, ale aj ich hodnotenie, aby sme vedeli, či si prokurátori zaslúžia našu dôveru a aby sme vedeli čo môžu, majú a čo nemôžu a nesmú robiť. Na internete musí byť celý zoznam prokurátorov, aby sme vedeli, kto rozhoduje o tom, kto bude a kto nebude trestne stíhaný)

Súdy:

  1. zmeniť pravidlá výberu sudcov (aby sme vyberali najlepších možných odborníkov a mohli výberu sudcov dôverovať)
  2. zverejňovanie hodnotenia sudcov (aby sudca aj verejnosť dostali objektívny pohľad na prácu sudcu a aby excesy konkrétnych sudcov nevrhali podozrenia na celý sudcovský stav). Treba tiež podporiť etický kódex sudcu ako živý nástroj (aby etický kódex nebol len na papieri a etika nebola len témou konferencií a disciplinárneho rozhodovania, ale aby existovala inštitúcia, na ktorú by sa na etické otázky konania sudcov mohli pýtať sudcovia, právnici aj občania a odpovede boli zverejnené na internete)
  3. zefektívniť súdny manažment (aby práca na súdoch bola dobre zorganizovaná a aby sa rozhodnutia o počte sudcov, úradníkov súdov a súdov samotných robili objektívne na základe dát) a pokračovať v posilňovaní verejnej kontroly justície (aby aj súdy boli kontrolované, mohli sme o nich objektívne hovoriť a mohli sme im dôverovať)

Právny štát ale nie je len o boji proti korupciu, ale aj o nastavení pravidiel, ktoré zlepšia postavenie občana pred štátom. Občan nie je prosebník s natiahnutou rukou a nie je ani tým, ktorý má byť vďačný za akúkoľvek, aj nekvalitnú, neskorú alebo odfláknutú službu štátu. Občan má na kvalitné služby štátu nárok a štát mu je ich povinný zabezpečiť. Preto navrhujeme:           

  1. ústavou garantované právo na dobrú správu vecí verejných
  2. posilnenie systému právnej pomoci pre nemajetných (aby spravodlivosť nezávisela od toho, koľko má kto peňazí), sfunkčnenie inštitútu oddlženia fyzických osôb (aby ľudia, ktorí sa dostanú do zložitej finančnej situácie, sa mohli po zaplatení časti dlhov vrátiť do normálneho života), rýchlejšie vymáhanie faktúr (elektronický súd pre platobné rozkazy, aby zákonná lehota splatnosti faktúr 30 dní nebola len na papieri) a rýchlejšie exekúcie zároveň s vyššou kontrolou činnosti exekútorov (aby zlepšenie vymožiteľnosti práva nebolo len o rýchlejšom vydaní rozsudku, ale aby dlžník vedel, že vymáhanie zaplatenia faktúry bude nielen rýchle ale aj účinné. Dôveryhodnosť exekútorov, ktorých práca je neobľúbená, ale pre vymáhateľnosť práva dôležitá, je potrebné zvýšiť lepšou kontrolou ich činnosti)

Skúsenosť (a nielen u nás) ukazuje, že demokratické princípy sú veľmi krehké a silnejú tendencie meniť ich. Pre ochranu ústavného poriadku pred zneužitím politickej moci preto presadzujeme:

  1. aby referendum malo právne záväzný charakter
  2. oprávnenia prezidenta a parlamentu pri menovaní sudcov ústavného súdu musia byť v rovnováhe (aby sme už neboli traumatizovaní politickými hrami okolo vymenovania sudcov ústavného súdu, ale aj generálneho prokurátora a iných vysokých ústavných funkcií) a parlament by mal kandidátov na sudcov ústavného súdu voliť verejne a tak, aby jedna politická garnitúra počas jedného volebného obdobia nemohla zvoliť väčšinu sudcov ústavného súdu na dlhé obdobie.