Ravasz: Rómom nepomôžu projekty na papieri, ale dobré zákony

Nežiada "hore" o viac kompetencií pre svoj úrad. Snaží sa čo najviac vyťažiť z tých, ktoré má. Namiesto "papierových" projektov a stratégií bojuje za také zmeny v zákonoch, ktoré by reálne pomohli najchudobnejším. Rómskym ženám podľa neho netreba ponúkať bezplatnú sterilizáciu. Ak budú mať Rómovia prístup k vzdelaniu, bývaniu a zamestnaniu, ich pôrodnosť klesne prirodzene, tvrdí v rozhovore pre Pravdu vládny splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Vo funkcii ste od apríla 2016, čo sa vám zatiaľ podarilo?

Pochopil som, že na svojej pozícii mám oveľa voľnejší priestor ako napríklad ministri. Preto, ak sa moji predchodcovia sústredili na tvorbu projektov a zháňanie peňazí pre ne, ja som skúsil inú cestu. Sústreďujem sa na potrebné zákonné úpravy. Ak totiž nemáme dobré zákony, tak ani investície do projektov nevedú k dobrým výsledkom. Príklad? Robíme projekty terénnej sociálnej práce. Súčasná legislatíva ju povoľuje vykonávať len osobám s príslušným vysokoškolským diplomom. Pracujeme na zmene zákona, aby sme od budúceho roka mohli na túto prácu najímať aj jednoduchých ľudí, priamo z rómskych komunít, ktorí dobre poznajú problematiku – a sú ochotní dovzdelať sa. Podobným prístupom sa nám toho podarilo už omnoho viac.

Konkrétne?

Sú tu napríklad realizované aj pripravované zmeny v oblasti školstva. Máme nový fond na podporu menšinových kultúr. Starostovia dostali do rúk nástroj, aby mohli iniciovať jednoduché pozemkové úpravy, a teda zámenou či vyplatením vlastníka vysporiadať pozemky pod osadami. Už v novembri sme spustili národný projekt, kde vznikne 700 až 800 pracovných miest v miestnych občianskych poriadkových službách (MOPS – zlepšený projekt bývalých rómskych občianskych hliadok – pozn. red.).

Zmeny v oblasti vzdelávania zrejme považujete za kľúčové.

Áno, realitou už je, že od januára tohto roku sú škôlky pre chudobné deti zadarmo. Plánujeme zaviesť rok povinnej predškolskej dochádzky. To je naša nosná téma, pretože aktuálne táto povinnosť neplatí. Hoci 90 percent detí z majority do škôlok aspoň posledný rok chodí, z rómskych detí je to len každé tretie. A z najchudob­nejších rodín takmer žiadne. Musíme preto zmeniť zákon, očakávam, že s účinnosťou od školského roku 2019/2020. Skôr to nie je preto, lebo na novú situáciu nie sme kapacitne pripravení. Tam, kde škôlky nie sú, ich najprv treba postaviť.

Je rok povinnej predškolskej dochádzky pre sociálne vylúčené deti dostačujúci? Opozičná SaS vo svojej „rómskej reforme“ volá po troch rokoch. A po koncepčnej práci s Rómami už od narodenia.

Ako sociológ stopercentne súhlasím. Musíme však postupovať po krokoch. Pravdaže, ak mi dnes ministerka školstva povie, ideme na to hneď, peniaze budú, odpoviem – super! Ale som pragmatik. Už roky sa o tomto opatrení len hovorí, až teraz však prvýkrát vidím ozajstnú cestu. Síce ešte stále neistú, ale s dobrým predpokladom na úspech.

Ale ako je možné, že sme s predškolskou dochádzkou tak pozadu oproti susedným krajinám, napríklad Česku či Maďarsku?

Úprimne, takáto zmena potrebuje človeka, ktorý dokáže pomenovať, aké štrukturálne reformy treba vykonať, a tiež vládu, ktorá ich reálne vykoná. V Česku a Maďarsku na to prišli pred desiatimi rokmi. My sme zatiaľ riešili projekty a stratégie – ale potrebné legislatívne zmeny sa neurobili. Keď chodím do okolitých krajín, občas mám vážne pocit, že prichádzam z minulosti. Odborníci z V4 nedávno na konferencii v Budapešti riešili, aká forma ranej výchovy, ešte pred škôlkou, sa im najviac osvedčila. Čo som mal povedať za Slovensko? Že my rómske deti v škôlkach vôbec nemáme?!

Ako si však potom môžete byť istý, že práve vy uspejete v tom, čo sa nepodarilo vašim predchodcom?

Prečo to nedokázali, to je otázka na nich. Za seba viem povedať iba to, že ako podpredseda koaličného Mostu-Híd mám aj istú politickú silu, ktorú využívam na presadzovanie legislatívnych zmien. Naše ministerstvá občas zvyknú už jestvujúce riešenia považovať za tie jediné a najlepšie. Potrebujú preto dotieravého človeka, ktorý im povie, že to tak vždy nie je. Moja politická pozícia mi pomáha v tom, že ma na ministerstvách nemôžu len tak ignorovať. Keby však bol na mojom mieste iný, akokoľvek talentovaný človek bez politického zázemia, mal by to rozhodne ťažšie.

Poďme k bývaniu Rómov. Už sme načrtli problém stavieb v osadách, postavených na cudzích pozemkoch.

Vysporiadať pozemky bude naozaj zložité, to treba priznať. Lenže viaceré obce to už dokázali. Ako modelovú obec uvediem Čirč, kde to starosta vykonal už pred spomenutou legislatívnou úpravou. Riešenie vidím rámcovo v troch polohách: Jednak do osád pošleme geodetov, aby presne vymerali, čo treba, keďže pozemkové knihy často skresľujú údaje. Nasledovať budú právnici, ktorí všetkým dotknutým jasne vysvetlia možnosti. A napokon mediáciou vytvoríme komunikačné kanály medzi vlastníkmi pozemkov a ľuďmi z osád. Stáva sa mi totiž, že v niektorej obci zistím, že jej starosta nikdy nenavštívil miestnu osadu. A že Rómovia sa nikdy nerozprávali ani s ním, ani s majoritou. Teší ma však, že prichádza nová generácia starostov, ktorí hľadajú cesty a na riešenia sa pýtajú aj priamo u mňa.

A čo s legalizáciou samotných stavieb? Rómovia bývajúci načierno nemajú ani nárok na príspevok na bývanie, ktorým štát pomáha ľuďom v hmotnej núdzi.

Iste, po vysporiadaní pozemkov musí nasledovať legalizácia rómskych domčekov. Na budúci rok chceme v tejto súvislosti vyskúšať pilotný projekt v zatiaľ nemenovanej obci na východe, kde už pozemky vysporiadané majú. Na základe skúseností z neho budeme iniciovať zmenu stavebného zákona, čo je, samozrejme, na ostré lakte, ale určite sa o to pokúsime. Čo sa týka príspevku na bývanie, práve ide do vlády novela zákona o hmotnej núdzi, tam sa však jeho výška zatiaľ nezmení. Od roku 2009 sa vypláca v nezmenenej sume 55,80 eura pre jednotlivca a 89,20 eura pre rodinu. Niektoré zmeny sme v rokovaniach s ministerstvom práce navrhli, no uistili nás, že v roku 2018 pripravujú komplexnú novelizáciu zákona a z príspevku sa má stať univerzálna dávka pre vybrané skupiny.

Prečo viazne výstavba komunitných centier, ktoré by bezpochyby pomohli socializácii obyvateľov osád?

Dôležité je pripomenúť, že na Slovensku žijú stovky naozaj rozmanitých rómskych komunít. V segregovaných osadách by centrá určite pomohli, inde ich nepotrebujú. Momentálne funguje na Slovensku okolo 200 komunitných centier, v rôznych formách a s rôznym spôsobom financovania. Je pravda, že tam, kde by sa pre založenie centra aj našla podpora zo strany štátu, nie sú preň priestory. Opäť sme v začarovanom kruhu nevysporiadaných pozemkov, na ktorých by mohli stáť. A zároveň verejné obstarávania sú neskutočne zložité. Celkovo platí, že z eurofondov v tomto programovom období vieme podporiť rôznu výstavbu. Príslušná sekcia ministerstva vnútra má už napríklad na stole 90 projektov na škôlky, ich výstavbu však značne brzdí zdĺhavý proces verejného obstarávania.

Do vlády smeruje novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Dávky aj príspevky pre odkázaných pôjdu po niekoľkých rokoch len mierne hore, no aktivačný príspevok pre tých, ktorí sa riadne zamestnajú, bude dvojnásobný. Ste spokojný?

Spokojný som predovšetkým s tým, že sa zvyšuje minimálna mzda. Mzdy sú na Slovensku všeobecne veľmi nízke, čo síce zvyšuje konkurencieschop­nosť štátu a prináša mu hospodárske úspechy, ale rozdiel medzi dávkami a minimálnou mzdou je taký nízky, že ľudí stále dosť nemotivuje pracovať. Pretože ak sa aj zamestnajú, nie vždy sa ich rodine zlepší sociálny status. Ba často sa dokonca zhorší, keďže prídu o niektoré dávky. Dávky je dobré valorizovať aspoň o infláciu. Mzdy by však mali rásť viac, aby bol rozdiel medzi pracujúcimi a nepracujúcimi zrejmý.

Vážnym problémom rómskej komunity je stále vysoká pôrodnosť. SaS navrhuje obmedziť ju ponukou bezplatnej sterilizácie pre Rómky, ktoré dobrovoľne budú súhlasiť.

Je to návrh, ktorý môže byť kdesi na 157. mieste našich priorít. Prax roky ukazuje, že so znižujúcou sa chudobou klesá aj pôrodnosť. Čím sú na tom ľudia sociálne lepšie, tým menej majú detí. Súčasné čísla pôrodnosti Rómov sú už tiež nižšie ako kedysi, dostali sa niekde na úroveň čísiel majority zo začiatku minulého storočia, keď sa chudoba výrazne týkala aj jej. V obciach s podielom Rómov, kde chudobu skrotili, už hlásia úbytok detí zo škôl. Potrebujeme bojovať proti chudobe, riešiť vzdelanosť, bývanie, zamestnanie. Ak to vyriešime, pôrodnosť Rómov pôjde dole. Ísť na to treba od začiatku, nie od konca – sterilizáciami.

Súhlasili by ste so vznikom samostatného ministerstva na riešenie problémov sociálne vylúčených spoločenstiev?

Čosi som už povedal o mojej stratégii. Nevolám po nových kompetenciách pre môj úrad, ale snažím sa vybudovať si na ministerstvách rešpekt a naplno využiť svoje možnosti. Na konci volebného obdobia urobím odpočet a poviem – vážení, z tejto inštitúcie sme vyťažili toto, a ak chceme viac, potrebujeme inú. Či to má byť ministerstvo, či úrad s právnou subjektivitou, o tom možno diskutovať. S predstavou, akú ponúka SaS, sa však nestotožňujem. Nemá vyriešený spôsob presunu kompetencií z jednotlivých rezortov na nové ministerstvo. Vytrhneme preň z oblasti školstva len špeciálne školy? Z rezortu práce len sociálne podniky? Ministerstvá majú veci riešiť komplexne. A keďže každé rieši aj čosi z rómskej otázky, niekto by tie riešenia mal koordinovať. Keď to má byť ďalší minister, dobre. No základom tejto diskusie by mal byť náš štvorročný odpočet.

Sulíkovci vám vyčítajú aj nevyužitý potenciál zriaďovania sociálnych podnikov, cez ktoré by obce mohli zamestnať aj sociálne vylúčených a zapojiť ich do výstavby škôlok, do opatrovateľskej služby a podobne.

K reforme z dielne SaS mám celkovo výhrady najmä preto, že nereflektuje to, čo sa už dávno deje. Hýbe sa v akomsi imaginárnom priestore, vytvorenom na základe poznania situácie v niekoľkých dedinách. Od roku 2010, keď boli liberáli vo vláde, sa však veci pohli dopredu. Keď sa pozrieme na naše obce, a to nielen na Spišský Hrhov, ktorý je vďaka dlhodobej snahe starostu Vladimíra Ledeckého vzorom práce s Rómami, vidíme, že v mnohých už zamestnávajú cez sociálne podniky. Máme 12 akčných plánov na rozvoj najmenej rozvinutých okresov, tam všade tieto typy podnikov podporujeme. Do parlamentu ide aj zákon o sociálnej ekonomike, ktorý vytvorí osobitné formy podpory pre ne. A čo sa týka budovania škôlok či iných stavieb cez miestnu pracovnú silu, už aj to sa v praxi úspešne odskúšalo. Aktuálne v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie by sme naše poznatky chceli dostať do zákona o verejnom obstarávaní.

Od vzniku samostatného Slovenska sa na rómsku problematiku minuli stovky miliónov eur, no výsledky sú neuspokojivé. Pomohlo by, keby sa niektoré právomoci opäť presunuli z miestnej úrovne na štát?

Pokiaľ viem, v minulom programovacom období išlo z eurofondov na projekty pre Rómov asi 200 miliónov eur, v súčasnom máme na sedem rokov asi 400 miliónov. Môže byť pravda, že niektoré peniaze sa kamsi vyparili, iné sme zase nedokázali vyčerpať, pretože neboli kvalitné projekty. Ak však máme nesprávne nastavené procesy, sú nám peniaze nanič. Môj postoj je, že úloha štátu je vytvárať vhodné nástroje pre starostov, ktorí najlepšie poznajú miestnu situáciu. Opakujem, máme na Slovensku asi tisícku rôznorodých rómskych komunít a nemožno „cez kopirák“ aplikovať na všetky to isté. A takých starostov, ktorí by pre ne naozaj nechceli urobiť nič, je len asi 15. Tu treba akurát naznačiť obyvateľom vhodnosť ich výmeny – a sústrediť sa na ostatných.

Po roku 2020 sa však už na eurofondy nebudeme môcť spoliehať. Čo potom?

To je vážna otázka. Na Slovensko už teraz v tejto súvislosti padá kritika, že veci charakteru štátnych služieb financujeme z eurofondov. Terénna sociálna práca, pedagogickí asistenti, opatrovatelia, príspevok na starostlivosť o dieťa, to sú všetko príklady, ako si štát svoje organické úlohy zvykol finančne kryť z eurofondov. Musí sa rýchlo rozvinúť diskusia o tom, ako tieto veci postupne preklopiť na financovanie zo štátneho rozpočtu. Napríklad podľa mňa len na terénnu sociálnu prácu štát musí nájsť aspoň osem miliónov ročne aj bez eurofondov. S ministerstvom vnútra už rokujeme o tom, ako by sme zo spomenutých zamestnancov MOPS, ktorých budeme najbližšie tri roky platiť z eurofondov, v budúcnosti vytvorili asistentov policajtov, platených zo štátneho rozpočtu.


Ábel Ravasz (31)

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity, podpredseda Mostu-Híd. Povolaním sociológ, témou sociálne vyčlenených skupín sa zaoberá celú profesijnú kariéru a chce pri nej zostať aj ďalej. V Gemeri založil neziskovú organizáciu Purt, pôsobil tam päť rokov ako terénny pracovník a rómsku problematiku dôverne spoznal v praxi.


Zdroj: Pravda.sk

Zdielať: