blog

Aj Maďari majú svoje mená, písanie o nich by malo byť citlivejšie.

Učiteľské odbory odmietli memorandum o zvyšovaní platov a vláda sa ocitla v situácii, keď už nič nestačí.

Všetky krízy, ktoré som zažil, vrátane tej súčasnej, majú jednu spoločnú črtu. A tou je neschopnosť niektorých politikov urobiť krok vzad, aby mohli urobiť dva kroky vpred.

Ak existuje oblasť, ktorá tvrdenie v titulku podčiarkuje červeným perom, tak je to ovzdušie. Stačí si spomenúť na začiatok tohto roka. Viaceré lokality zasiahol smog v miere, na akú nie sme na Slovensku zvyknutí. A postoj „zvykajme si“ nepovažujem za riešenie.

Dnes si pripomíname mimoriadne smutnú udalosť v živote Rómov – Deň Rómskeho holokaustu. Som presvedčený o tom, že mnoho ľudí ani dnes nevie, že Rómovia zažili holokaust. Áno spolu so Židmi, bolo odvlečených niekoľko tisíc Rómov z Maďarska, zo Slovenska a z Balkánu. Svedčia o tom zachované dokumenty samotných nacistických pohlavárov. Mnohí ľudia ani nechcú o tom vedieť. Niektorí z ideologických, niektorí z rasistických a niektorí z morálnych dôvodov. Lenže fakt, že o tom nevieme neznamená, že sa to nestalo.

Som presvedčený o tom, že každý počin pri ochrane životného prostredia si zaslúži úctu, uznanie a raz do roka aj verejné ocenenie. Tak, ako to už na Slovensku býva, zoznam ocenených objektívne nemôže vyhovovať každému a nájdu sa aj takí, ktorí to okamžite využijú na útoky na ocenených. Inak tomu nie je ani v blogu istého pseudoaktivistu. Útočí len preto, lebo to nevymyslel on a medzi ocenenými nie je ani on, ani jeho priatelia. Nie som z tých, ktorí všetko, čo robili predchodcovia ruší a považuje za zlé. Ruším len to, čo považujem za menej šťastné a úspešné.

Osobne mi je veľmi ľúto, že prezident Trump a jeho administratíva sebecky odmietli Parížsku dohodu. Som sklamaný z toho, že sa USA rozhodli ísť proti všeobecne prijímaným argumentom o zmene klímy.

Včera Slovensko zažilo výnimočný deň. Po 19 rokoch a viacerých neúspešných pokusoch sa definitívne podarilo odstrániť jednu veľkú traumu tejto krajiny. Zrušili sme mečiarove amnestie.

Vďaka piatkovému upršanému dňu som mal možnosť tráviť nad správami a čítaním monitoringov viac času ako inokedy. Keby si nezúčastnený pozorovateľ zo zahraničia pozrel správy za uplynulý týždeň, tak nadobudne pocit, že Slovensko a jeho obyvatelia sa buď majú veľmi dobre, alebo médiá z nedostatku iných tém sa venujú menej podstatným (pre istotu uvádzam, že nie nepodstatným) veciam.

V 21. storočí bude Európa úspešná len vtedy, ak bude vo svete hovoriť jedným hlasom. Blog poslankyne strany Most-Híd, Irén Sárközy.

Stránky

Subscribe to blog